Diskusia

Predseda návrhovej komisie M. Podrimavský vyzval prítomných, aby všetci, čo chcú podať návrhy uznesení VZ tieto ústne alebo v písomnej podobe predniesli návrhovej komisii.

A. Bartlová konštatovala, že v iných vedeckých spoločnostiach (napr. lekárskej) sa rozhodli riešiť nedostatok členstva tým, že do svojich radov prijímajú aj študentov, ktorí o členstvo prejavia záujem a platia iba symbolické členské príspevky. Navrhla, aby sme túto možnosť zaviedli aj v SHS.

V. Kratochvíl zdôraznil, že príjmy spoločnosti by sa mohli zvýšiť zvýšením členského príspevku zo súčasných 100.-Sk na 150.- Sk za rok.

M. Zavacká kritizovala nezdravé pomery medzi komunitou študentov, keď síce každý nadáva na pomery na Filozofickej fakulte (konkrétne na Katedre slovenských dejín), ale nikto sa neodváži vystúpiť verejne. Rovnako nedoriešená zostáva otázka pobytov študentov na zahraničných univerzitách, keď sa ešte stále nedoriešila otázka uznávania skúšok a zápočtov. Študenti, ktorí sa vrátia zo zahraničnej stáže musia robiť nielen diferenčné skúšky, ale aj absolvovať semináre a zápočty, čo vôbec nie je motivujúce. Nakoniec M. Zavacká zdôraznila, že si nevie predstaviť náplň rokovania zjazdu o ďalších 5 rokov, keď už podľa nej budú všetky správy o činnosti výboru a jednotlivých zložiek na internete. Na tomto zjazde (odbornej časti) jednoznačne absentovala diskusia.

D. Pelčáková konštatovala, že Stanovy SHS síce obsahujú formuláciu, že členom spoločnosti sa môže stať iba absolvent vysokej školy, ale VZ môže toto ustanovenie zmeniť a do našich radov by mohli byť prijímaní aj študenti histórie. Oživenie regionálnych zložiek navrhla riešiť tak, aby sa do projektov zapojili aj stredoškolskí učitelia dejepisu, čo by istotne pomohlo rozhýbať stagnujúci regionálny výskum.

J. Bartl zdôraznil, že Stanovy zatiaľ nedovoľujú prijímať študentov histórie do SHS, ale ide iba o to, ako organizačne prepojiť našu činnosť s činnosťou študentských spolkov a spoločností. My sa spolupráci nebránime a naopak privítame všetky aktivity zo strany študentov zamerané na riešenie odborných otázok. Aj problémy zahraničných stáží bude riešiť zavádzaný kreditný systém. Problémy na jednotlivých vysokých školách my riešiť nemôžeme, existuje autonómia univerzít a každá z nich má samosprávne orgány, kde sa majú problémy, o ktorých hovorila kolegyňa M. Zavacká predostrieť a riešiť.

V. Čičaj zdôraznil, že študenti histórie FF UK, ktorí si založili Študentskú historickú spoločnosť, z vlastnej iniciatívy nadviazali kontakt s SHS, zúčastňovali sa našich podujatí a my sme aj finančne podporili vydávanie zborníka študentských vedeckých prác MEDEA. V poslednom čase však záujem študentov o spoluprácu opadol a už dlhšie sa nám neozvali. Študentská historická spoločnosť by mohla fungovať ako kolektívny člen SHS.

R. Kožiak zdôraznil, že z vlastnej skúsenosti vie, že Slovenská archeologická spoločnosť má vo svojich radoch aj študentov archeológie a histórie, ktorí platia polovičné členské. Pritom majú rovnaké práva a povinnosti ako ostatní členovia.

V. Kratochvíl: učitelia vysokých škôl sa dostatočne nezaujímajú o to, čo si myslia o nich študenti, nepoznajú spätnú väzbu zo strany študentov a nevedia, ako sú hodnotené ich prednášky, semináre a spôsob skúšania. V reakcii na vystúpenie D. Pelčákovej zdôraznil, že existuje Slovenská asociácia učiteľov dejepisu, ktorá je kolektívnym členom SHS a má dokonca viacej členov ako my. Je však pravda, že v mnohých prípadoch ide o formálne členstvo. V závere svojho vystúpenia kritizoval spôsob schvaľovania a vydávania učebníc dejepisu. Zdôraznil, že tento proces prebieha rovnako ako za totalitného režimu. Preto Slovensko vo vydávaní nových učebníc zaostáva za všetkými okolitými štátmi. Spôsob schvaľovania a vydávania učebníc dejepisu treba zásadne zmeniť. V. Kratochvíl navrhol, aby sa takto formulovaná požiadavka zakomponovala aj v našich uzneseniach.

P. Valachovič zdôraznil, že by sme nemali meniť Stanovy ohľadne prijímania študentov histórie za členov spoločnosti. Z vlastnej skúsenosti vie, že niektoré ročníky študentov sú agilné, angažujú sa v mnohých záležitostiach, ale príde ďalší ročník a činnosť začína upadať a niekedy celkom ustane. Tak je to aj so Študentskou historickou spoločnosťou, ktorá už bola viackrát založená a obnovená a v súčasnosti opäť stagnuje. Študentov radi privítame na našich podujatiach, ale nemôžeme ich nútiť, aby vstúpili do našich radov, lebo mnohí z nich vôbec nevedia, či sa budú po skončení štúdia históriou živiť. Ďalší problém SHS spočíva podľa P. Valachoviča v informovanosti členov o pripravovaných akciách. Ani on sám ako člen výboru nevie o všetkých podujatiach. Mali by sme sa zamyslieť, ako tento stav zlepšiť. Jednou z možností je internet, ale ten nie je dostupný všetkým členom. Hovorilo sa aj o informovaní prostredníctvom Historickej revue a Historického časopisu, ale tieto plány sa nenaplnili. K problému učebníc - podporil požiadavku V. Kratochvíla, aby sa niečo urobilo s vydávaním učebníc dejepisu. Tento centralistický model by sa mal zrušiť a napríklad aj cirkevné školy by si mohli vydávať vlastné učebnice.

M. Kamenický zdôraznil, že treba naformulovať uznesenie týkajúce sa vydávania učebníc. Ostatných diskutujúcich vyzval, aby sa zbytočne nediskutovalo o jednom probléme. Návrhy uznesení v písomnej forme treba dať členom návrhovej komisie.

J. Roháč: problematika učebníc je veľmi závažná, nemali by sme sa uspokojiť iba s prijatím uznesenia. Z členov SHS by sa mala sformovať pracovná skupina, ktorá by v mene našej spoločnosti začala rokovať s ministerskými úradníkmi o tejto problematike.

V. Kratochvíl sa ešte vrátil k problematike vydávania učebníc. Zdôraznil, že naše zaostávanie v tomto smere je desivé a treba s tým niečo robiť. Prítomným predstavil najnovšie učebnice z Ruska a pobaltských krajín, ktoré dosahujú západoeurópske parametre. Nám stále chýba učebnica dejepisu 20. storočia.

V. Segeš konštatoval, že nie je odborníkom na písanie a vydávanie učebníc, ale vie, aké mechanizmy fungujú pri vydávaní učebníc. Zaujímavé je, že ministerstvo poveruje vydávaním učebníc súkromné vydavateľstvá, ktorým poskytuje nemalé štátne dotácie. Prečo sa ustálila takáto prax si každý môže domyslieť. Aj nová Revue mala problémy, pretože Ministerstvo školstva SR jej spočiatku nechcelo priznať štátnu dotáciu, hoci garantom bol Historický ústav SAV. Preto bolo treba zmeniť vydavateľa na občianske združenie a až potom Revue dotáciu získala. V. Segeš ponúkol stránky nového časopisu aj na prezentáciu činnosti SHS.

D. Pelčáková znovu obhajovala možnosť prijímania študentov do SHS. Nemusí nás zaujímať, čo budú študenti robiť po absolvovaní školy. Ak prejavia záujem o vstup do spoločnosti, malo by im to byť umožnené.

V. Segeš ako predseda Sekcie pre dejiny miest nadviazal kontakt so Študentskou historickou spoločnosťou, pozval ich na konferenciu do Trenčianskych Teplíc, ale nikto neprišiel. Napriek tejto skúsenosti bude naďalej študentov pozývať na podujatia organizované Sekciou a k takémuto prístupu vyzval aj predsedov ostatných sekcií.

J. Bartl zdôraznil, že vo výnimočných prípadoch by mohli študenti mať možnosť stať sa členmi SHS. Zrejme ani zo strany študentov by nebol o vstup do našej spoločnosti enormný záujem. K otázke zvýšenia členského na 150.-Sk sa prihovára za doterajší príspevok vo výške 100.-Sk. Ak by si všetci členovia riadne platili, spoločnosť by mala dostatok finančných prostriedkov.

M. Skladaný zdôraznil, že našu spoločnosť nezachránia študenti ani učitelia dejepisu. Mrzí ho, že sa nerealizoval projekt bývalého predsedu SHS Ľ. Liptáka na oživenie činnosti regionálnych zložiek spoločnosti. Ak študentom chceme ponúknuť členstvo v SHS, v prvom rade sa budú pýtať, čo im spoločnosť môže poskytnúť. Ak zistia, že v podstate nič, potom rýchlo stratia záujem o členstvo. Dôležitejšou úlohou je oživenie regionálnych zložiek SHS, pretože činnosť spoločnosti by sa nemala odohrávať iba v Bratislave. Tejto úlohe by sa mal venovať novozvolený výbor SHS.

J. Baďurík konštatoval, že napriek úsiliu výboru sa nedarí v mnohých regiónoch oživiť činnosť klubov a krúžkov. Výbor musí vytypovať organizačne zdatných jednotlivcov, ktorí budú schopní činnosť týchto zložiek oživiť. V otázke prijímania študentov za členov SHS sa priklonil k názoru, že treba podporiť činnosť Študentskej historickej spoločnosti a pozývať ich na naše vlastné podujatia.

F. Žifčák oboznámil prítomných s činnosťou Spišského dejepisného spolku, ktorý funguje ako samostatné záujmové združenie a organizuje a prezentuje historický výskum v regióne Spiša. On osobne napriek tomu nestratil záujem o členstvo v SHS.

B. Ferenčuhová konštatovala, že ani slovenská historiografia nesmie zostať bokom od medzinárodnej spolupráce, aj keď je to najmä z finančných dôvodov veľmi ťažké. Napriek tomu sa treba usilovať o členstvo v týchto medzinárodných vedeckých grémiách, aby sme nezostali v úplnej izolácii a bez osobných väzieb na ostatné historické komunity.

M. Kamasová konštatovala, že v regióne Novohradu chýba profesionálne zázemie pre činnosť SHS. Sama sa pokúsila založiť Klub historikov Novohradu, ale nepodarilo sa to pre nezáujem tunajších ľudí. Existuje tu však Spoločnosť A. H. Škultétyho a tá sa snaží aj o rozvoj historického povedomia ľudí bývajúcich v tomto regióne. Na svoje podujatia má Spoločnosť možnosť požiadať o finančnú podporu. Historické vedomosti obyvateľov pomáhajú historici regiónu zvyšovať aj prostredníctvom regionálnych monografií, ktoré vznikajú na objednávku jubilujúcich obcí Novohradu.

M. Stieberová zdôraznila, že ju mrzí nečinnosť Klubu bratislavských historikov. Napriek viacerým pokusom sa nedarí nájsť organizačný rámec, kde by si Klub našiel svoje stále miesto.

P. Švorc konštatoval, že by nás všetkých mal trápiť stav historického vedomia slovenskej spoločnosti. Mali by sme spoločne hľadať možnosti, ako pôsobiť doma, ale aj smerom do zahraničia. Rovnako sa dosiať nehovorilo o činnosti dvojstranných historických komisií.

Ján Roháč oznámil prítomným, že Vydavateľstvo Fortuna Print ponúka študentom a učiteľom histórie výrazné zľavy pri nákupe svojich publikácií - až do výšky 30%.

V. Dangl informoval prítomných, že Vojenský historický ústav vydáva časopis Vojenská história. Požiadal všetkých historikov i archivárov v regiónoch, aby do tohto periodika prispievali.

I. Kamenec konštatoval, že slovensko-česká komisia historikov vydáva ročenku - už vyšlo jej 5. číslo. V Historickom ústave SAV sa distribuje zadarmo všetkým záujemcom.

T. Lengyelová stručne informovala o aktivitách slovensko-maďarskej komisie historikov. V minulom roku bolo zasadnutie v Ostrihome, v tomto roku bude v Bratislave o problematike vojenských dejín. Dohodlo sa spoločné vydávanie prameňov, uskutoční sa výstava našej knižnej produkcie v Budapešti a dohodlo sa vzájomné anotovanie historických prác v Historickom časopise a Századoku. Veľmi aktívne pristupuje k vzájomnej spolupráci najmä L. Szarka.

J. Novák konštatoval, že historici, ktorí sa zaoberajú regionálnymi dejinami, narážajú často na problém nedostatočnej informovanosti o mnohých monografiách, ktoré vyšli v poslednom desaťročí. Pri mnohých to spôsobuje zlá tiráž, ale je veľká škoda, že v súčasnosti vydavatelia nedodržiavajú povinný výtlačok. Najviac regionálnych publikácií v súčasnosti vydáva Etnologický ústav SAV. Mnohí regionálni historici ako napr. Peter Huba na Orave vydal už viac publikácií, ale v Bratislave nie je k dispozícii žiadna. Malo by sa znovu uvažovať nad zavedením povinného výtlačku.

V. Čičaj uzavrel diskusiu s tým, že SHS aj v tomto roku zorganizuje viacero podujatí, ktorých sa oplatí zúčastniť. Bulletin s plánom činnosti na tento rok a zloženku na zaplatenie členského budeme distribuovať v najbližšom čase.